miércoles, 4 de noviembre de 2015

LÝDIA VADKERTI-GAVORNÍKOVÁ [17.373] Poeta de Eslovaquia


Lýdia Vadkerti-Gavorníková

(30 de marzo de 1932, Modra - † 22 de mayo de 1999, Bratislava), poeta eslovaca y traductora.

Proviene de una familia de carpinteros educación adquirida en Kopčany, Skalica y finalmente en el instituto pedagógico en Bratislava. En los años 1951 - 1962 trabajó como profesora en Bratislava, desde 1962 ha estado cobrando una pensión de invalidez y se centró en la obra literaria. Desde 1978 ella era editora y redactora jefe adjunta  de la Revue svetovej literatúry, y en 1986 se retiró.

Poesía: 

1966 – Pohromnice
1970 – Totožnosť
1972 – Kolovrátok
1973 – Kameň a džbán
1977 – Piesočná pieseň
1979 – Trvanie
1982 – Víno , poéma
1992 – Hra na pár-nepár

Traducciones:

1972 – Chytráctvo majstra Pathelina , francúzska veršovaná komédia z 15. storočia
1975 – JR Becher: Sedem premien , výber z básnikovho diela (spoluautor J. Slivka)
1976 – Jean Racine : Faidra (spoluautor J. Boor)
1997 – V. Vysockij: Vraciam sa , výber z básnikovho diela



Creo en las palabras


Creo en las palabras 
perdidas en el viento 
se transforman igual que 
el vapor– 
en lluvia las importantes 
en nieve las livianas
Porque este año 
acaso hemos dicho demasiadas cosas 
sin ton ni son 
ya que cayó tanta nieve

Pero el tronar amenazador por encima de nuestras cabezas 
y el retumbar oscuro bajo las ventanas 
causó hasta ahora sólo un deshielo 
soltando de los techos 
pequeños aludes.

Versión de V. Oleríny, M. Lenghardt, J.J. Padrón


Lýdia Vadkerti-Gavorníková:
Piesočná pieseň


O láske a neláske

Láska — Neláska
Dve ruky blížence
na jednom tele

Jedna ťa z dverí vyprace
druhá lôžko stelie
Jedna ťa poláska
druhá poudiera
Jedna je holúbok
druhá dravé zviera
Jedna ti stavia prístrešie
druhá ti ho rúca
Jedna je k tebe prichladná
druhá prihorúca

Sprobuj ich zopnúť
ako v modlitbe
Zajedno vtedy obidve
navzájom prestanú sa rušiť

Ak jedna zaplače
druhá slzy suší
Ak jedna pohár preplní
druhá ho odleje
Ak jedna klesne v zúfaní
druhá dá nádeje
Ak jedna srdce poraní
druhá ho zahojí

Tak obe Láska — Neláska
neporazené v stálom súboji
zazvučia v zjednotenom dvojhlase
a svoje osobité farby
položia svojsky na spoločné plátno

Vodou i krvou
Medom i soľou
Sadzou i vápnom
maľujú
čiernu zem
biele snehy
nebo belasé

Ty ich už iba svojsky pomiešaj
a jedinečne sfarbi


O podobe v nepodobe

Podobáme sa navzájom
Viem
Tak ako piesok
na kameň

Ty sa podobáš tvrdosťou
ktorou dorábaš chlieb
na jeho kôrku
Ja sa podobám mäkkosťou
ktorou tliem pod vráskami kôry
na chlebovú dreň

Tak sa navzájom podobáme
ako noc a deň
alebo ako vody
na prameň



O rovnakom v nerovnakom

V rovnakých peciach
rovnaký oheň horí —
myslíš si Každá voda
v príhodnom čase poslúži
rovnakým príslovím
najmä pokiaľ by išlo
o nepríhodný oheň
na streche Lenže
zakiaľ si na tom istom ohni
jeden prihrieva vodu
a druhý pečie chlieb
tretí aj od zvyšného uhlíka
podpáli strechu nad hlavou

Nerovnaký oheň horí
v rovnakých peciach
A my sa stále rovnako
stretávame v nerovnakom
Ty si chceš prihriať vodu
Ja si chcem upiecť chlieb
kým nad hlavou nám kikiríka
horiaca strecha

Budeme musieť hasiť
zbytočným príslovím
aj čo nás nepálilo



O veku pod vekom a o dni na dne

Zabili sme oheň
priveľkým polenom

Vietor nám teraz práši
chlebovou múkou
do očí Dúchaj —
hovorí matka
Ako si v peci zakúrila
taký chlieb upečieš
Bojíš sa že ti horúci peceň
prepáli chladný stôl?

Nedúchaj — vraví otec
Aký vietor si zasial
taký chlieb zožneš
Zabúdaš že obilná truhla
ukrýva pod vrchnákom dno?

Jar zdvíha veko
leto napĺňa vnútro
a jeseň náplň uzatvára

Zima však kutre pod vekom
vyjedá vnútro
dobýja sa k dnu
Nech do nej teda nenanosíš
iba na slamník

Dúchla som do popola v peci
ty do pliev v truhlici
Nad prepáleným stolom
vytierame si zrak

Založíš oheň
z mokrých triesok
Ja pri ňom z rozprášenej múky
zarobím chlebu na smútok

Nech sa nás spýta
kde sme boli
od leta do tohoto dňa
až zima nájde
pod slamníkom
vyčnievajúce letá dna




O plodnom v úrodnom

Sotva sa seno zdvihlo na ostrvy
už za ním vyliezajú otavy
Obilné zálohy sa zrazu trieštia
v podmínovaných zemiačiskách
na múroch kukuríc

A chlapci ako šarkany
lietajú teraz po strniskách
akoby podmietali
čo krok to zrnko
Oziminy sa po nich vzdúvajú
ako dievčenské sukne
ktoré sa pozabudli v jarinách
pripásať tesnou zásterkou
Už sa aj nesú
rozložitým poľom
akoby pod ne zadúchlo
z jesenných duniakov

Pod každým stohom sipí
povrieslo s remeňom
Odpásaný had
zašušťal v rajskej slame
Už sa však plazí
s vechťom pod polienka
a teplo huhle z pece do ucha

Teraz až prídu prvé mrazy
stačí ak vietor zadúcha
a bude detí
ako sadzí




O búrke s hrmavicou

Na motýle rozložené
predpoludnie pred búrkou
Skade blýska
stade hrmí
Nebo hrozí
prelomenou
hrboľatou
bakuľkou

Pýtame sa
odkiaľ pokiaľ
dokedy a
čo ešte
A v stohu sa
cepy lámu
na predanej
neveste

Na hrmenie rozložené
popoludnie za búrky
Z mokrej lúky
rastú drúky
Nebo čupí
v kukurici
nastoknuté
na šúľky




O čiernej bielizni

Susedky vešajú
po dvoroch bielizeň
ktorú si vyprali

Zamosúrilo sa
Komíny idú sem
Chumelí z postelí

Susedky kdeže ste
Sype sa čiernizeň
Aby vám neprischla

Dvere sa uzamkli
Do neprístupných stien
Oblokom slepnú sklá

Zakrátko čiernizeň
vypraná do biela
v slnku sa zaleskla

Bielizeň — myslíš si
Tebe sa to visí
Tebe je na svete hej

Na chvíľu zatúžiš
do biela vypraná
svietiť tam miesto nej








No hay comentarios:

Publicar un comentario